Menštruácie sa hanbí veľmi veľa žien: v britskom prieskume takmer polovica dievčat priznala, že im je trápne. S tebou je všetko v poriadku. Túto trápnosť nám vštepovali roky a dá sa postupne oslabiť.
Odkiaľ sa berie táto hanba?
Každý mesiac menštruuje 1,8 miliardy ľudí, a predsa sa menštruácia skrýva. Niekde ju dodnes nazývajú „nečistou“ a prvú reklamu na vložky s červenou tekutinou namiesto modrej ukázali až v roku 2017. Vyrástli sme medzi šepkaním a vložkami v rukáve, preto trápnosť pôsobí prirodzene, hoci sme sa ju len naučili.
Čo robiť, ak mi to na verejnosti pretečie?
Najprv to praktické: uviaž si okolo pása sveter alebo mikinu a nájdi vložku. Oblečenie čo najskôr vyper v studenej vode a v batohu maj pre takýto prípad náhradné nohavičky. Pretečie to aspoň raz takmer každej, takže si vo veľkej spoločnosti.
Ako sa hanbiť menej?
Začni malým krokom, ktorý zvládneš: povedať kamarátke „mám menštruáciu“ alebo zaniesť vložku na toaletu v ruke. Pri pokladni vložky naskenujú rovnako ako chlieb a pokladníčka ich vidí každý deň. Zakaždým je ľahšie o tom hovoriť aj to robiť, a pritom to nemusíš hovoriť všetkým.
Prečo hanba škodí zdraviu?
Kvôli hanbe dievčatá niekedy o bolesti mlčia a odkladajú návštevu lekára. Podľa Plan International niektoré zo strachu, že pretečú alebo sa im budú smiať, dokonca vynechávajú školu. Keď sa o menštruácii hovorí pokojne, ľahšie včas povieš dospelému: „Tak ma to bolí, že nemôžem vstať.“
Čo robiť, keď ma doberajú?
Nie si v tom sama: v Británii každé piate dievča vo veku 14 až 21 rokov doberali alebo šikanovali kvôli menštruácii. Môžeš pokojne odpovedať „No áno, menštruácia. A čo?“ a odísť: tí, čo doberajú, chcú tvoju reakciu.
Ak sa to opakuje, je to už šikana. Povedz to dospelému, ktorému dôveruješ: rodičovi, učiteľovi, školskému psychológovi. Dospelí často vedia šikanu zastaviť tak, že ten, kto ubližuje, sa nedozvie, kto to povedal.
Časté otázky
Je v poriadku, že to skrývam?
Áno, je to tvoja osobná vec a nemusíš to hovoriť všetkým. Rozdiel je v tom, či to skrývaš, lebo chceš, alebo zo strachu. Ak ti strach bráni poprosiť o vložku alebo povedať o bolesti, porozprávaj sa o ňom s niekým, komu dôveruješ.
Ako povedať otcovi, že potrebujem vložky?
Stručne a vecne: „Oci, kúp mi, prosím, takéto vložky“ a k tomu fotka balenia. Tak nebude musieť pri regáli hádať. Ak rozhovor nejde, popros iného dospelého.
Ako si vypýtať úľavu na telesnej, keď to bolí?
Príď za učiteľom pred hodinou a potichu povedz: „Mám menštruáciu a dosť to bolí, môžem dnes cvičiť ľahšie?“ Ľahký pohyb ako chôdza pri bolesti dokonca pomáha, no behať cez silnú bolesť nemusíš.
Už sa mi posmievali a zostalo to vo mne
Zraňujúce chvíle sa naozaj môžu vracať roky. Skús o nich povedať niekomu, kto ťa vypočuje bez smiechu, alebo mne. Ak ti spomienky bránia žiť, pracujú s tým psychológovia a zvládať to sama nemusíš.
V skratke
- Daj si do batoha náhradnú vložku a nohavičky
- Dohodni sa s kamarátkou, že si navzájom pomôžete
- Ak ťa doberajú znova a znova, povedz to dospelému
Zdroj: Plan International UK: What is period stigma
Vzdelávací obsah; nenahrádza odbornú lekársku radu.